Nutnosť poznať Boha.

 

"A to je večný život, aby poznali Teba, Jediného a Pravého Boha, a Toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." (ev. podľa Jána 17:3)

 

Život je najprirodzenejšia a najsilnejšia túžba ľudskej duše; je to bohatstvo, ktoré sa duša snaží si zaslúžiť. Táto túžba nejestvuje len odteraz, ale existuje už tisíce a milióny rokov, a to nie len u človeka, ale aj u iných cicavcov, vtákov, rýb, a dokonca aj u rastlín. Odlišnosť je len v metódach získavania života týmito rôznymi typmi bytostí.

Dospejme k ľudskej túžbe po živote - týka sa nás, je dôležitá pre náš vývoj. Vstúpite, napríklad, na voľajakú hudobnú školu, nielen ako poslucháči, ale aj aby ste sa učili. Dajú vám husle, dajú vám slák, rozložia struny na husle, naučia vás, ako ich treba naladiť; je vám daný učiteľ, aby vás naučil základným pravidlám hudby a začínate precvičovať svoj rozum, svoje ruky, svoje prsty. A týmto spôsobom, postupom času, získavate schopnosť vynikajúceho huslistu.

Podľa rovnakého zákona si  Boh praje naučiť nás osvojiť si metódu, spôsob získania života. Kedysi človek vlastnil večný život, no stratil ho. Stratil ho z jedného prostého dôvodu, a teraz sa snaží napraviť svoju chybu. Táto jeho chyba je príčinou smrti, a až keď človek začal zažívať nepretržitú degradáciu svojej duše, svojej mysle, svojho srdca, svojho organizmu a všetkého toho, čo vytvára, len vtedy pochopil, čo stratil.

V prvej kapitole Genezis sa hovorí, že Boh postavil človeka do raja a povedal mu, aby kultivoval a používal všetko, čo sa tam nachádza, no zakázal mu dotknúť sa jedného stromu - stromu poznania dobrého a zlého. Ale človek chcel urobiť malý pokus neposlušnosti, a s touto skúškou neposlušnosti začala najprv žena. V tejto kapitole sa hovorí, že had sa ovinul okolo stromu poznania a začal sa rozprávať s Evou, položiac jej otázku: "Ako to, že vy, ktorí ste pánmi raja a môžte si poslúžiť všetkými stromami v raji, že nemôžete využívať strom, ktorý v sebe ukrýva veľké tajomstvo?" Žena sa spýtala: "Aké tajomstvo?" - " Ak jete z toho stromu, budete mať poznanie Boha, budete vedieť prečo žijete, poznáte dobro a zlo a budete na Zemi veľmi silní, tak, ako je silný Boh." A vtedy sa v žene začína rodiť márnivosť a hovorí si: " Budeme ako Boh - to je moje najvrúcnejšie želanie", a odtrhne zo zakázaného plodu, ochutná z neho, a potom ide a presvedčí svojho muža, no a ochutná aj on. A následkom toho, hovorí Písmo, obaja uvideli svoju nahotu.

Kedy ľudia zostávajú nahí? Nejaký bohatý otec zomiera a zanecháva svojmu synovi peniaze, statky a lesy. Syn sa zoznámil s priateľmi, začal chodiť na prechádzky a flámovať, všetko utratí a je holý; nestal sa holým len tak, ale kvôli hostinám, pitiu a lenivosti. To nás privádza k uvažovaniu, že Adam a Eva jedli z toho stromu dlhý čas a začali zastavovať(dávať do zástavy) raj, a potom im Boh povedal: "Čo ho dávate do zástavy, je to azda váš majetok? Von! Odteraz si budete zarábať na živobytie prácou a v pote tváre, aby ste sa naučili tomuto veľkému zákonu - aby ste si cenili život, ktorý vám dávam."

Človek môže ľahko schudobnieť. Americký milionár, ktorému otec zanechal dedičstvo asi 20 miliónov dolárov mal slabosť pre kvety, i začal zbierať rôzne kvety zo všetkých krajín sveta; pre niektoré obzvlášť vzácne kvety poslal dokonca špeciálnu expedíciu; po niekoľkých desiatkách rokov utratil všetko, čo mal, a keď zomrel, museli ho pochovať na obecné náklady.

Ale vy sa spýtate: "Ako môže človek stratiť svoj život?" Poviem vám ako. Máte syna, zdravého a schopného, vyučeného v zahraničí, no v jeho mysli sa zrodí myšlienka, že sa stane veľkým, slávnym, aby získal kríž Sv. Juraja; povie: "Pôjdem sa biť za slávu", a ide; zraní ho strela; prijíma slávu, ale stráca svoj život. Adam i Eva si želali takýto kríž, a Boh ich poslal na bojové pole. Zostúpili z raja a šli, aby dobili svet, no stratili svoj večný život.

Vráťme sa teraz ku Kristovej myšlienke. Vieme, ako utratiť peniaze, ako stratiť svoj život, no nevieme, ako život získať. Kristus prišiel práve preto, aby nás naučil, ako získať stratený život. Ja práve túto myšlienku pred vami rozvijem.

Kristus hovorí: "Ja som život." Podľa čoho sa rozlišuje život od iných síl? Je to sila, ktorá tvorí, pozdvihuje, spojuje, zjednocuje, dáva ľudskej duši radosť a veselosť. V poslednom verši kapitoly, ktorú som vám prečítal sú tri dôležité slová: "život", "poznanie" a "Boh". Život je cieľ, o ktorý usilujeme, poznanie je metóda na dosiahnutie tohoto cieľa, a Boh je ústredie alebo podmienka, z ktorej môžeme čerpať tento život. Táto otázka má dvojaký zmysel: môžem pred vami rozvinúť jej čisto filozofickú stránku, môžem pred vami objasniť jej biologický pôvod, jej fiziologický alebo psychický prejav a pod., ale to vám nepomôže, rovnako, ako keby som nejakému hladnému človeku začal rozprávať ako je chlieb pripravovaný, z akej múky je urobený, ktorá žena ho zamiesila, ako ho piekla, aké pŕvky obsahuje, ako ho chemici skúmali v laboratóriu atď., miesto toho, aby som mu dal chlieb, aby sa najedol.

Človek povie: "Som hladný, daj mi niečo jesť. Že ho miesila žena, to nepotrebujem vedieť. Že obsahuje také alebo onaké prvky, to tiež nechcem vedieť. Jediná vec, ktorá ma teraz zaujíma je, aby som sa najedol, a potom ťa môžem počúvať, aby si mi o týchto veciach povedal". A my takisto teraz povieme filozófovi: " Nechceme vedieť, z akých prvkov pozostáva život, ako a od koho je zamiesený, z čoho vzišiel; chceme sa najesť, jesť z večného života, a neskôr s vami môžeme o tom diskutovať tak dlho, ako chcete; teraz sa chceme oslobodiť od tejto smrti." A ja si myslím, že toto je správne rozriešenie tejto otázky.

Ako môžete získať večný život? Ešte ste nežili. Vy si myslíte, že žijete, a hovoríte: "Ja žijem". Vy skutočne máte život, no ten nie je váš; je to založený(pozn. autora prekladu - v zástave, prepožičaný) život; zajtra sa objaví ten, komu dlhujete, predloží vám účet za váš dlh, vsadí vás do väzenia a odoberie vám život. Budete položení na nosidlá a kňaz príde potvrdiť verdikt, keď vám prečíta modlitbu za zomretého, aby si Boh na vás spomenul vo svojom Kráľovstve, t.j. aby vám bol milostivý; potom vám speváci(pozn. preklad. - napr. cirkevný zbor) zaspievajú stanovenú pieseň a pochovajú vás.

Čo znamená pre človeka, byť pochovaný? To znamená, že ho zatvoria dole, do temnoty, aby splatil svoj dlh. Každý, kto namiesto toho, aby šiel  a najprv splatil svoje dlhy ide hľadať kríž Sv. Juraja, býva pochovaný do zeme, aby najprv splatil svoj dlh, aby sa naučil ako získať svoj život. Všetci ľudia plačú, keď zomrie voľajaký ich blízky človek; no plač nespasí: ten, komu sme dlžní, sa nezľutuje keď plačeme a povie: "Zaplať dlh!" I smrť, keď príde , povie: "Ja nechcem vaše slzy, ale chcem, aby ste zaplatili svoj dlh - ste mi dlžní".

Teraz je nevyhnutné, aby sme poznali základný zákon života, aby sme sa oslobodili od smrti. Dám vám jeden príklad, aby som vám to objasnil. V čase bulharského otroctva, v epoche janičiarov, akýsi turecký bojovník, lúpežník ovládol celý kraj a uvádzal všetko obyvateľstvo do strachu a úzkosti. Kohokoľvek chytil, bil, doráňal a zabil - všade sa tým chválil, že vystrašil džaurov(pozn. prekl. - turecký výraz pre neveriacich, napr. aj kresťanov). Nikto z miestneho kraja sa neosmelil pozdvihnúť hlas, všetci sa modlili k Bohu, aby ich zbavil tohoto zla. Všetci muži nosili jazvy od tureckého zbojníka. No nikto sa neodvážil pozdvihnúť svoju hlavu. Každý zo strachu niesol svoje jarmo.

Jedenéh dňa prechádzal týmto miestom jeden mladý bulharský pastier, čisto oblečený a obutý, s kijakom v ruke. Keď vstúpil do lesa, zazrel ho už zďaleka turecký zbojník a kričí na neho: "Ej džaur, stoj! Kto ti dovolil tadiaľto prechádzať? - "Som pastier, preháňam tadiaľto stádo." - "Zahoď palicu." - "Ale ja som ti ju priniesol ako dar - je plná zlata. Moja babka povedala, že mi ju môj dedo priniesol z raja. Ešte ma nikdy nesklamala a vždy mi vyčistila cestu." - "Pozrime sa na bláznivého džaura, aké hlúposti hovorí! Hovorím ti, z ktorého raja vzišla, z vášho alebo z nášho! Narazím na ňu tvoju hlavu." Avšak, prvým úderom smelý pastier zlomil šabľu tureckého zbojníka na dvoje; druhým úderom mu zlomil pravú ruku; tretí úder mu zlomil ľavú nohu na dvoje a turecký zbojník sa zvalil na zem. "Nepovedal som ti, že moja palica vždy hovorí pravdu, že vzišla z raja? Nateraz ti stačia tieto tri slová, ktoré sa od nej naučíš. Boh dobre platí. Keď tadiaľto budem prechádzať po druhýkrát, moja palica mi zase povie ešte tri slová, ktoré ti poviem a rozbije ti hlavu." - "Verím v tvoju palicu. Vnesiem jej slová do svojho života. Môžem sa protiviť takej palici, ktorá vzišla z raja a vždy hovorí pravdu? Nech odteraz navždy bude raj slobodný, taká je vôľa Aláhova." - odpovedal turek.

Podávam tento poetický príbeh, aby som objasnil jednu pravdu v národnej podobe. Tento turek - to je smrť. Džauri, to sme my, ľudia. Existuje miesto vo svete, kde nevstúpil tento zbojník? Jestvuje dom ním nenavštívený? Čo hovoria kríže na hroboch? Všetci na tomto svete hovoria o bojovníkovi - zbojníkovi, o jeho výkonoch hovoria matky i otcovia. Existujú celé zväzky o jeho histórii, o jeho sile. Všetci spievajú jednu pieseň - nepremožiteľný je v tomto svete náš bojovník - zbojník. A ak sa niekto opováži povedať, že je možné sa od neho oslobodiť, ihneď počujeme slová: "Ty si ale blázon, si pri zdravom rozume? To je nemožné, neveríme; to sú len prázdne slová, hlúpe frázy, jalové ilúzie".

No dostatočný je tento mladý bulharský pastier so svojou palicou zostúpenou z raja, ktorá neklame, s tromi údermi - proti šabli, do pravej ruky a do ľavej nohy zbojníka, aby vyvrátil lživú teóriu, že bojovník - zbojník je nepremožiteľný. Avšak, je potrebná mužnosť, vôľa pre takýto gigantický boj. No niekto namietne a povie: "Ja nevidím, čo za hlboký zmysel je v tomto obyčajnom príbehu." Áno, z vášho pohľadu máte pravdu, pretože si nedávate prácu, aby ste dali veci do poriadku. No čo by ste povedali, ak by sa v tomto príbehu skrývala následujúca pravda? Ak menovite tento mladý pastier predstavuje rozumného neskazeného človeka; ak jeho babka predstavuje Božiu lásku, ktorá neustále prehovára v našej duši, že sloboda je právom človeka; a ak dedko predstavuje Božiu múdrosť, ktorá prináša palicu, t.j. Božie zákony, a vkladá ju do rúk tejto rozumnej bytosti, aby ochránila svoju dušu od zotročenia; a ak šabľa predstavuje prírodné sily, odporujúce ľudskému progresu; a ak ruka predstavuje skazenú ľudskú vôľu, a ľavá noha - skazené ľudské srdce; - myslíme si, že ak sa jedná proti týmto silám v danom smere, možeme odstrániť deštruktívne pôsobenia.

Práve v tomto zmysle by sa mali chápať slová: "Ale kto vytrvá do konca, bude spasený." Víťazstvo je podmienka získania života. I slová Kristove: "Alebo ako môže niekto vojsť silnému človeku do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie? Len keď nejprv zviaže toho silného a potom vylúpi mu dom", naznačujú rovnakú myšlienku. Preto je nevyhnutné toto poznanie, ktoré nás môže zoznámiť so zákonmi tohto procesu získania života. Žena, ktorá chce utkať nejaké plátno, by mala predovšetkým vedieť, ako vyprať a spriasť vlnu; pripraviť svoj tkáčsky stav, utkať osnovu a natiahnúť ju na krosná, napnúť a začať tkať podľa určených pravidiel tohto remesla. Je nutné, aby sa člnok hádzal raz z pravej strany a raz z ľavej strany, aby preniesol vlákna tkaniny, ktoré keď sa prepletú s osnovou, vytvoria želanú látku.

Umelec, ktorý si praje nakresliť nejaký cenný obraz musí porozumieť zákonom tohto umenia, musí rozumieť kombináciám farieb a ovládať svoj štetec. Sochár, ktorý si želá vytesať voľajakú významnú sochu, musí ovládať svoje kladivo. Ten, kto chce stavať dom, musí vedieť ako ho postaviť, ako ho zdvíhať a upraviť. Lekár, ktorý si želá stať sa popredným a užitočným, musí poznať podrobne prvky, ktoré liečia chorých. Učiteľ, ktorý učí a pozdvihuje ľudí musí dôkladne poznať ľudskú dušu, ľudský rozum a musí jednať v súlade s nimi.

Teraz aj človek kresťan, ktorý si želá získať večný život, musí poznať základy tohto života, o ktorý sa usiluje. Život je možné prirovnať k látke, ktorú musíme najprv utkať a potom obliecť. Je to prvý odev, ktorým sa musí zaodieť ľudský duch. Keď obnosíme túto látku, staneme sa pre vonkajšok nahými. Toto obnaženie sa nazýva morálnym úpadkom.

Kristus jasne hovorí: "Večný život je, aby ste poznali Boha". "Aby ste Ho poznali", to je tajomstvo získania večného života. No spýtate sa ma: "Čo, nepoznáme Boha?" Keby ste Ho poznali v Kristovom zmysle, neumierali by ste. No namietnete mi: "Kto nezomiera?" A to je to, čo vyvrácia tvrdenie ľudí, že poznajú Boha.

Ale vy mi poviete, že i Kristus zomrel. Nie, On nezomrel, ale bol vzkriesený a ukázal sa svojím milovaním. Až umriete vy, či vstanete z mŕtvych, aby ste sa ukázali svojím? To je vážna otázka pre vás.

Možnože máte predstavu o Bohu od nejakého filozófa, panteistu, materialistu, voľajakého duchovného, no to do vás nevnesie večný život - onen večný počiatok, ono večné blaho, o ktoré sa snažíme a ktoré je naším cieľom. Mimo neho budete v postavení chorého, ktorý sa v nočnom čase slní pri mesačnom svite a očakáva, že ho mesiac zahreje; alebo hladného, ktorý z opodiaľ pozoruje krásne bochníky, či smädného, ktorý si z opodiaľ predstavuje, že pije čistú vodu a hovorí si: "Poznám to".

Hovorím vám: Toto nie je poznanie, toto je predstava vonkajšieho odtieňa vecí. Keď získate pravé "poznanie Boha", bude večný život realizovaný vo vašej duši; potom stretnete smrť ako ten mladý pastier. A nad vaším hrobom nebude stať nadpis: " Tu je pochovaný mladík na vrchole svojej mladosti, ktorého skosila smrť."

Ale vráťme sa ešte k predmetu, aby sme vysvetlili otázku pomocou jednej malej analógie. Každé živé stvorenie hľadá prostredie a podmienky, za ktorých môže žiť: pre rastliny je potrebná pôda, vlaha a svetlo; pre ryby je potrebná voda, mimo ktorej nemôžu žiť; prostredím pre život vtákov, cicavcov, človeka  je vzduch. Táto analógia je správna aj pokiaľ ide o vonkajšie ľudské city. Prostredím pre ľudské oko je svetlo, pre ucho - zvuk, pre nos - vôňa, kvety, ktoré neustále uvoľňujú tieto éterické vibrácie a tak vytvárajú potravu pre tento cit. Prostredím pre chuť je potrava, všetok organický materiál, šťavy, ktoré sa neustále vlievajú a dávajú život.

Ak teraz vystúpime ešte vyššie po tomto schodisku, spozorujeme, ako pracuje tento veľký zákon. Prostredím, v ktorom môže žiť naše srdce sú želania; prostredím, v ktorom môže žiť a rozvíjať sa ľudský rozum sú myšlienky: bez myslenia sa ľudský rozum otupí, takisto, ľudské srdce bez želaní. Prostredím pre ľudskú vôľu je sila, aktivita a energia pre prácu: bez práce sa vôľa otupuje. Pri zrovnaní podľa rovnakého zákona, prostredím pre ľudskú dušu je Boh. Preto i Písmo hovorí: "lebo Ním žijeme, hýbame sa a trváme", skrze Neho môže duša získať svoj prvopočiatočný život - oblečie sa do nesmrteľnosti. A preto teda, Boh je vnútorné prostredie, vnútorná podmienka, vnútorná sila, z ktorej musíme neustále čerpať. Napríklad, ako sú naše oči spojené so svetlom, naše pľúca - so vzduchom, ako je náš žalúdok zviazaný s ústami, aby mohol jesť, tak sú aj naše srdce a náš rozum dvoma prostriedkami, cez ktoré duša môže prijímať život. Sú to prípravné prostredia pre Božie prostredie - univerzálne Božie vedomie, v ktorom je ponorená naša duša. Je pravdou, že vždy, keď nejaké stvorenie stratí spojenie so svojím prostredím, vystaví sa smrti. Je jedno, či je to rastlina, ryba, vták, cicavec alebo človek - zákon pracuje rovnako. Kristus, ktorý hlboko rozumel tomuto zákonu zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sme  poznali Boha, alebo povedané v reči vedy, že je potrebné, aby sme mali spojenie so svojím prostredím. (pozn. prekladateľa: prostredie = životné prostredie, ohnisko, centrum)

Ale vy poviete: "Spoznáme Ho, až pôjdeme na onen svet". Onen svet - to je Boh. Ľudia, ktorí si myslia, že keď umrú, odídu na onen svet sa podobajú na onoho syna - zločinca, ktorý keď ho zavreli, si hovorí: "Idem pozrieť svojho otca". Vo väzení uvidíte svojho otca? Pôjdete na miesto nápravy. Na onen svet nepôjdete k vášmu Nebeskému Otcovi. Aby ste šli k Nemu, musíte zvíťaziť nad smrťou, vyjsť z väzenia, a byť slobodní. Preto Kristus v kapitole, ktorá bola z Evanjélia čítaná, hovorí: "Ja som dvere", a na inom mieste: "Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.“

Poviete mi; ak ste niekedy vstúpili cez túto bránu, a taktiež, ak ste vystúpili cez ňu von, ako ste to urobili? Ak sa spýtam na dom niektorého vášho priateľa, poviete mi: "Vonkajšie dvere jeho domu sú na západ a vnútorné na sever, alebo juh"; popíšete aké sú veľké, akú majú farbu a ako sa zatvárajú.

Všetci kňazi hovoria: "Kristus je brána". Keď je Kristus brána, osvetlite nám z čoho je urobená - či z dreva alebo železa, zo zlata alebo striebra; či zo vzácnych kameňov alebo z niečoho iného; na akých pántoch je zavesená a na akom základe spočíva? Ale - poviete - to je povedané obrazne." Dobre , urobte preklad(interpretáciu) tejto brány, čo je Kristus, v akom zmysle je On bránou? Poviete: "Kristus nás spasí". Ako nás spasí? "Zomrel za nás." Ak zomrel, ako môže spasiť? "Ale bol vzkriesený." Ako bol vzkriesený? "Cez Božský život." To znamená, že Kristus bol zjednotený s Bohom, poznal Boha a cez toto poznanie Boha zvíťazil nad smrťou, bol vzkriesený a prišiel k naším dušiam. Teraz je s nami. Bol zatvorený 33 rokov spolu s nami a On nás učil, ako vyjsť z tohto väzenia, ako zviťaziť nad smrťou a zlom. Kristus je teraz vonku - na onom svete, pri Otcovi svetla.

Prichádza, aby navštívil naše mysle, naše srdcia a svetu bude zjavný onými tromi údermi: proti nožu, do ruky a do nohy. Zbúra všetky bludné učenia. Ktoré sú tie bludné učenia? Sú to tie elementy, myšlienky, túžby, činy, ktoré ničia ľudské šťastie, ľudský um, ľudské srdce, ľudskú dušu, ľudského ducha, ktoré zasievajú všade smrť, anarchiu a otroctvo, a ochromujú náš život. A čo je učenie života? To sú všetky tie elementy, ktoré dávajú šťastie, blaho, dobrotu, poučenie, ktoré pozdvihujú ľudského ducha, ľudské srdce a vnášajú do neho náklonnosť a lásku ku všetkému - to je živý Kristus. A preto povedal: "Aby ste mali tieto základné prvky, ktoré vám prinesú večný život, musíte nevyhnutne poznať Boha".

Je nutné aby sa vo svete bojovalo. No s kým? So smrťou. Avšak, je nevyhnutné, aby sa toto umenie správne pochopilo. Inak nás budú neustále doprevádzať hriechy. Poviem vám ako: Jedna bulharská matka poslala svojho syna, myslím že do Nemecka, aby sa učil. Bola to dosť zámožná žena, a tak každý mesiac posielala synovi 3 – 4 - 500 leva, ale to nebolo dosť, peniaze mu nestačili; jedného dňa píše matke, aby mu poslala 1000 leva; ona mu však napísala: "Nemám peniaze, musíš sa pokúsiť nájsť si voľajakú malú prácu"; ale syn žiadoní: "Ak mi nepošleš peniaze, zabijem sa"; vtedy mu ona, rozhorčená, napísala: "Zabij sa, a ja pľuvnem na tvoj hrob; nechcem syna, ktorý je zbabelý, ktorý nechce pracovať - ktorý sa bojí práce v zápase so životom a chce žiť ako baba". Slová nie sú presné, ale sú v tomto zmysle. Syn sa spamätal. A tento telegram je dnes zarámovaný a na otázky o ňom ten syn odpovedá: "Ten ma zachránil".

Takže, vo svete je potrebné bojovať s prvkami smrti.  A ako zvíťaziť? Len jediným spôsobom: spoznaním Boha - počiatku života. Ale vy sa ma ešte spýtate: "Ako sa môžme usilovať o tento počiatok?" To je najľahšia vec. Povedzme, že sa dusíte; čo spravíte? Otvoríte ústa a dýchate. Mali by ste sa nadychovať nosom. Takže, aby sme mali život, je nutné mať poznanie, a aby sme mali poznanie, je nutné mať svieži rozum, ktorý je schopný vnímať, hýbať sa. A ak neustále prijímate svojím rozumom tieto dobrá, vznešené myšlienky prostredníctvom svojej mysle, tak ako neustále svojím nosom vdychujete vzduch, ste na ceste k tomuto večnému životu, ktorý hľadáte. Ak každý deň spravíte jeden malý pokus, aby ste zakalili svoju vôľu - keď prídu zlé myšlienky a túžby, zažeňte ich preč a vnímajte len dobré myšlienky a želania, a za viac než rok so sebou môžete spraviť zázraky: nejestvuje žiadna prekážka, ktorá by neustúpila tomuto úsiliu vašej vôle.

Teraz, pochopiteľne, ten kto si praje získať nesmrteľnosť, musí mať silnú vôľu v pravom smysle slova. Ale poviete: "Nemôžem". - "Kto nemôže, pôjde tam - do väzenia." Tak je napísané v Božej knihe. Keď povieš: "Nemôžem", Boh povie: "Zatvorte ho, Ja ho naučím, že môže".

Niet inej schodnej cesty. Toto je náš osud. Ak si želáme zjednotiť sa s Bohom, aby sme s Ním žili, aby sme získali večný život, je nevihnutne nutné, aby sme Mu slúžili - inak, môže byť ešte iný druh služby, ale komu? - Diablom, kniežatám tohto sveta, ktorí nás zapriahnu trikrát za deň. Diabol zoberie bič a povie: "Hieee!" Ak nechceš pracovať pre Boha - pľask! Nakoniec povieš: "Nedá sa nič robiť - budem pracovať". Rozumie sa, kvôli palici, výprasku. Ak sa zastavíš, bič začne znovu praskať.

Sú dve cesty. "Nechcem slúžiť Bohu." - Akonáhle nechceš slúžiť Bohu, budeš mať iného pána. - "Chcem byť slobodný." - Klameš sa: na tomto svete niet slobody; slobodu má len ten, kto je zjednotený s Bohom; kto má vedomý život, ten je slobodný. Občas poviete: "Nahneval som sa, povedal som mu to i ono". Myslíte si, že ste postupovali veľmi rozumne. Prehádali ste ho! Kto ho prehádal? Koho prehádaš? "Porazil som ho." Koľko ti za to zaplatili? - Nič. Zajtra ty budeš porazený. Čo je to za sloboda: dnes ty biješ, zajtra teba zbijú; dnes ty zadusíš, zajtra teba udusia? Toto nie je sloboda.

Kristus hovorí: "Je nutné, aby ste sa zoznámili so základným princípom poznania". Chcem, aby ste aplikovali to, čo vám hovorím. Choďte do kostola, postavte sa, zopnite ruky, zatvorte oči, preneste sa a modlite sa k Bohu; akonáhle vyjdete z kostola - všetko toto zabudnete. Ľudia vonku hovoria: "Tento človek chodí do kostola, ten je nábožný; vyjde von - jeho život je iný". Teda ste nenašli správnu, pravú cestu spasenia. Ale povedia: "Príde Kristus a spasí nás". Kristus zachraňuje rozumních a dobrích. Nikdy nevyslobodzuje klamárov a hlupákov. Zachraňuje rozumních a dobrích, ktorí poslúchajú a napĺňajú Jeho učenie. V prvom rade nás Kristus učí, ako musíme pracovať pre seba. Hovorí: "Ja som cesta, pravda a život". Cesta - to je metóda, pravda - to je váš rozum, cez ktorý sa musíte zoznamovať s vecami, ktoré sú dobré a ktoré zlé, život - to je umenie, ktorým už viete ako vyrobiť plátno a zaodieť sa ním.

Spravte sami so sebou malý pokus. Ste chorý, nervózny, indisponovaný, vaše deti nie sú dobré. Nechajte deti na pokoji, neznepokojujte sa o ne, myslite trocha na seba. Prečo ste nervózny, prečo ste indisponovaný - sú pre to hlboké dôvody. Ak mi poviete: "Som smädný", ja vám poviem: "Napij sa", "Som hladný" - "Najedz sa". - "Ale ako mám piť, nemám pohár." - "Kľakni si k tomuto horskému prameňu, to je element, ktorý môže uhasiť tvoj smäd." - "Nechcem si kľaknúť." - "Kľakneš si, inak zostaneš smädný." - "Ale zašpiním si nohavice, ktoré som si len teraz kúpil." - "Ak chceš zachrániť svoje nové nohavice, zostaneš smädný. Lepšie je kľaknúť si, zašpiniť sa, aby si pocítil blaho vody.

"Hladný som." - "Poď so mnou"; zavediem ho do jednej izby - "Tu je chlieb, sadni si na zem a najedz sa." - "Ale ja nie som zvyknutý jesť takto; potrebujem vidličku, nôž, misku." - "Zabudni na vidličku, nôž, misku; tam - vezmi ten chlieb, nalám ho rukami na kúsky a jedz." - "Ale uvidia ma ľudia. Je to hanba." - "Ak sa hanbíš, zostaneš hladný. Ak sa hanbíš chodiť do školy so šlabikárom, zostaneš nevzdelaný."

Podobne, keď je nejaký človek volaný, aby následoval Krista, nemal by povedať: "Čo by povedali ľudia", ale mal by sa priblížiť ku Kristovi, aby aplikoval Jeho učenie do života a potom sa stane silným. Diabol nás ohrozuje, pretože sme slabí. Ja nechcem, aby ste boli slabí, ale aby ste sa najedli - ako? - Nakrmením svojho rozumu, svojho srdca. Získať večný život - to znamená vedieť nakŕmiť nielen svoje telo, ale aj svoje srdce, svoj ruzum, svoju dušu, svojho ducha. Toto je metóda jedenia podľa hlbokého Kristovho učenia. A v toto ráno by som dal mojej lekcii následujúci názov: "Ako sa naučiť jesť." Naučili ste sa len žuť, a veľmi dobre ovládate toto umenie. Teraz pokračujte od tohto ďalej: vložte jedlo a nakŕmte srdce, nakŕmte svoj rozum i svojho ducha. A keď sa takto nakŕmite, poviem vám, že ste veľmi múdri, že ste si osvojili Kristovo učenie, a že získate večný život, pretože viete, ako sa zjednotiť s Bohom.

Postavím túto otázku na experimentálnu pôdu; hovorím vám o veciach, ktorým rozumiem, o veciach, ktoré som sám skúsil. Jediná vec, ktorá vám prekáža je, že váhate, filozofujete: "Ako stojí táto vec?" Keď príde reč na praktický život, niet žiadnej filozófie. Zavolali ste nejakú ženu, aby vás naučila ako priasť a tkať. "Ale ja nemôžem". - "Budeš môcť"; spočiatku to nebude také, ako treba, ale postupne, deň za dňom, za týždeň, o mesiac sa vaša priadza stane tenšou; potom sa naučíte ako pliesť; potom príde aj samotné tkanie. Nemyslite si, že všetko hneď pôjde ako po masle; budete mať prekážky, ale keď vytrváte, naučíte sa. Nech váš prvý pokus bude následovný: skúste udržať svoju myseľ na jednu - dve minúty slobodnú, prázdnu, aby ste nemysleli na bežné otrepané veci každodenného života.

Poviete: "Zastavil som myslenie, nemyslím na nič", ale cez vašu myseľ prechádza vaša babička, vaše deti, sliepky, voly, drevo, kamene a vy si myslíte, že ste slobodní. Vo vašej mysli je chaos - tam sú všetci: vaša babka, vaša mamka, vaše deti. Nakoniec poviete: "Chcem byť slobodný, dnes budem premýšľať o Bohu - veľkej láske života; všetci von na dvor, tam sa hrajte a nechajte ma samého, pretože mám veľmi dôležitú prácu". Skúste na prvýkrát len dve minúty. Ale deti prídu, budú sa biť, budú plakať; nech sa bijú, nech plačú; zabudnite na nich na dve minúty a venujte tento krátky čas len mysleniu na Boha lásky. Je to umenie - najmenšie. "Ale - poviete - to je veľmi ľahká práca." Len sa zdá byť ľahká. Potom skúste 5 minút, 10 minút.

Tak aj Kristus chce, aby ste najprv vyhnali zo svojho srdca volov, sliepky, kene, vlkov, líšky, ktoré ušpinili vašu svätyňu. Viete čo sú títo vlci a líšky? Sú vo vás líšky a vlci; ja ich vidím, s dlhými chvostami, s červenou kožušinou, s veľkými zubami a pazúrmi. Vaša nenávisť - to je vlk; vaše pokrytectvo - to je líška. Načo vám je táto líška, aký úžitok vám prinesie? - Žiaden. Vyžeňte všetko von a spravte si v sebe poriadok. Potom zavolajte svojho kňaza: "Poď, služobník Boha živého, obleč si svoje rúcho, vezmi si kaditeľnicu, ktorou povznášaš svoje kadidlo k Bohu". Zavoláš i biskupa svojho života. A kto je ten biskup? - Tvoj duch. Zavoláš i vtákov. - Kto sú to? - Tvoje dobré city a želania. Povieš: "Poďte, zaspievajme a slúžme Bohu v tomto vznešenom chráme", a potom príde Kristus a keď nájde toto zhromaždenie oslobodené od tích, ktorí tam predávali holuby, a im podobních, vyhnaných von, povie: "Pokoj vám! Prišiel deň vášho vzkriesenia, dnes budete so mnou v raji."

Či poznáte hlboký zmysel slov toho lupiča, ktorý bol ukrižovaný po pravej strane Ježiša: "Bože, spomeň si na mňa v Tvojom Kráľovstve !" Bol to človek, ktorý vyhnal všetku háveď von a preto mu Ježiš povedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! Vyžeňte zo seba všetkú háveď, svine, líšky, vlkov. Ale druhý lupič, ktorý bol ukrižovaný po ľavej strane Ježiša, čo povedal? - "Či nie si ty Kristus? Zachráň seba i nás!" - Ako ho oslobodí, keď nevyhnal zo seba všetku háveď, keď je ten otrokom svojho egoizmu?

Myslím, že mi rozumiete: hovorím k vám veľmi zreteľne. Chcem k vám hovoriť tak, ako možno k vám nikdy nebolo hovorené. Prvou vecou je, aby ste sa naučili milovať Boha a táto láska vás s Ním spojí. Máte tisíce príležitostí, aby ste sa s Ním zjednotili a aby ste svoj život spravili šťastným. A až sa s Ním zjednotíte a vojdete do večného života, všetko sa vo vás zmení a všetko príde na svoje miesto.

Takže, dajte si za úlohu najprv 2 minúty, potom 5 minút, aby ste vyhnali zo seba cudzie myšlienky a keď zostanete sami, začnete v tomto hlbokom rozjímaní premýšľať o tomto veľkom probléme: prečo ste na zemi, prečo ste indisponovaný, prečo nemáte ušľachtilé myšlienky a srdce, prečo nemáte vôľu riešiť určitý problém, a Kristus vám odpovie. Odpovie vám touto formou: "Ja som cesta, pravda a život; to znamená, že keď vyženiete všetko von a príjmete ma v sebe, keď poznáte môjho Otca ako Boha, Ktorý žije vo mne, Ktorý mi dal večný život, On ho dá rovnako i vám".

Je potrebné prijať Krista v sebe samom, aby sme sa spojili s Bohom. A Kresťanstvo má zmysel len vtedy, keď sa naučíme zdolať tento život, aby sme získali ten, ktorý je pre nás obzvlášť cenný, pretože prináša poznanie, silu, šľachetnosť v naších citoch, šťastie, dáva silu duchu, aby všetko prekonal. Nech prestane vo svete strach z biedy. To je Kristovo učenie. Bojíte sa smrti. Stretnete ju povediac: "Budeme s ňou bojovať!" Môžu chcieť vás dať do väzenia; povedzte si: "Budem bojovať proti tomu, kto prináša smrť, skrze silu Toho, Ktorý žije vo vnútri nás - skrze Jediného Pravého Boha." Môže sa proti vám spolčiť celý svet; môžu vás zastrašovať; nebojte sa. Človek, ktorý sa bojí, nemôže sa stať občanom Božieho Kráľovstva. Teraz bojujete vo svete a keď odídete do Neba, dajú vám každému kríž Sv. Juraja, ktorý bude križom živým.

Vrátite sa a Kristus vám povie: "Poď dobrý sluha, ktorý si bojoval na vojnovom poli." Človek trpí tisíce rokov, no netrpel pre ľudstvo, pre Pravdu; doposiaľ trpel len za seba, za volov, kone a pod. Nakoniec musí trpieť za Krista. V tomto utrpení nájdete pravý život. A preto apoštol Pavol hovorí: "Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia“; lebo Boh podľa rovnakého zákona ako vzkriesil Krista, vzkriesi aj nás, pretože žijeme pre Neho. Nechajme Kristovho ducha prejaviť sa v nás, aby sme poznali Pravého Boha a aby sme získali večný život. Potom výjdeme pracovať pre našich menších bratov a sestry, aby sa aj oni naučili umeniu, ako získať bohatstvo tohto Božského života.

 

Beseda uskutočnená učiteľom Petrom Danovom 21.Septembra 1914 v Sófii.

 

Preložil Viliam Tkáč, Apríľ 2009.