Narodenie.

"Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán". (Ev. podľa Lukáša 2:11)

"Narodil sa" - toto je najpovzbudzujúcejšie slovo v živote na zemi. Čo obsahuje toto slovo? Nerodenie obsahuje povznesenie, dynamický a silný impulz, ktorý podporuje celé ľudstvo k dokonalosti. Ľudia sa často pýtajú: "Ako je možné vojsť do Kráľovstva Nebeského?", "Ako sa môžeme oslobodiť od obmedzení zákonmi prírody, a môžeme im vládnuť?" Ja odpovedám: Keď sa narodíte. Hovorím o slove "narodenie", nie o "znovuzrodení".

Človek sa znovuzrodil tisíce a milióny krát. Započal svoj život od mikróbu, stúpal, prepracovával sa, aby sa narodil, konečne, ako človek v plnom význame slova. Znovuzrodenie je proces a narodenie je jeden završený cyklus tohto procesu. Keď sa hovorí v Evanjéliu "Dnes sa narodil", rozumie sa, že ten, ktorý začal pred miliónmi rokov, konečne sa narodil. Kto sa narodil? Kristus Pán - On sa narodil. Slovo "narodenie" obsahuje veľkú myšlienku, ktorú Boh vložil do Ducha. A keď každý z vás zrealizuje svoje narodenie, potom sa oslobodíte a pochopíte zmysel života.

Pretože mnohí z vás ste sa ešte nenarodili, ale sa znovuzrodzujete a v znovuzrodení sa musíte jedného dňa narodiť. A anjeli o vás povedia: "Narodil sa v meste Dávidovom". V každom srdci a v každej duši sa musí narodiť Kristus. Súčasní ľudia hovoria: "On sa narodil v Jeruzaleme", a chodia sa tam klaňať, ale pri tom všetkom nechápu zmysel tohto narodenia: nie je v nich túžba, aby žili ako Kristus. Narodil sa medzi hebrejmi, ktorí boli vyvoleným národom, ale ani oni nepochopili hlboký zmysel Jeho narodenia - to, čo sebou priniesol pre celé ľudstvo: Božiu Lásku.

Každé narodenie je doprevádzané utrpením. Aby sa narodil Kristus v ľudskej duši, určite je nevyhnutné, aby sa zažilo toto utrpenie. Je to rovnaké, ako keď rodí matka - musi zažiť určité trápenie, aby obdržala všetko nevyhnutné pre dieťa. Podľa rovnakého zákona je nutné, aby aj každý národ alebo ľudstvo, v ktorom sa musí narodiť Kristus obdržal dary, aby pripravili pôdu pre Jeho narodenie a aby toto dieťa dospelo. Táto myšlienka sa môže zdať byť trochu kalná, no to nech vás netrápi: to závisí na tom, nakoľko sú veci ďaleko alebo blízko a s akým svetlom ich rozlišujete. Každý môže pochopiť veci natoľko, koľko má svetla. Keď anjeli zvestovali: "Dnes sa narodil spasiteľ", mienia radosť, ktorú priniesol ľudstvu: Mier - najvyššiu manifestáciu Boha. Hospodin sa manifestuje ako mier, ktorý je zákonom Harmónie, jednoty rozumu, vyššieho charakteru, Lásky, Múdrosti, Pravdy, Dobroty, Spravodlivosti - to je mier. Len tí, ktorý prinášajú mier(pokoj) sa môžu narodiť. Vy sa nemôžete narodiť, dokiaľ nepochopíte tieto hlboké pravdy, dokiaľ nenadobudnete v sebe mier.

Teraz zvážme psychologicky slovo "narodenie". Toto slovo má vzťah k mystike. Kresťan, ktorý sa chce stáť mystikom a študovať Božiu prírodu, aby si zaslúžil meno "človek" musí dobre pochopiť slovo "narodenie". V knihe Genezis ste čítali, že Boh stvoril človeka z hliny, vdýchol do neho a ten sa stal živou dušou. Vtedy to bol proces "vdýchnutia", ale teraz - proces "narodenia". Objasnil by som vám slovo "vdýchnutie", ale aj moje vysvetlenie by bolo nepochopené, pretože v tomto slove je pre dnešných ľudí niečo nevysvetliteľné. Avšak príde deň, keď ho pochopíte. Teraz prejdem k protikladom, ktoré vyžaduje zákon narodenia, ktorý je zákonom večného vývoja. Skrze tento zákon sa Boh plne prejavuje v našej duši a skrze neho Duch pracuje pozitívne. Všetky vaše túžby sú pod zákonom narodenia; cez neho sa prejavuje aj vyššie zdokonalenie, Božie vedomie v človeku. Obyčajné ľudské vedomie je temné poňatie.

O narodení existujú rozličné predstavy. Keď sa vás spýtam na toto slovo, poviete: "Narodenie znamená počatie a narodenie dieťaťa". Narodenie sa nechápe vo vzťahu k telu, ale vo vzťahu k ľudskej duši, t.j. počatie tohto Božkého zárodku, o ktorom som vám hovoril a jeho narodenie. A keď povieme :"narodil sa človek", okrem procesu počatia a rastu, rozumieme aj proces poznania a múdrosti. Dokiaľ človek nemá poznanie , nemôže povedať, že sa narodil. Aj zvieratá a ryby sa znovuzrodzujú a túžia ukončiť tento cyklus znovuzrodení. V bulharskom jazyku slovo "znovuzrodenie" znamená prebudovanie vecí. Ak prežúvaš ako vôl, nie je to nič iné, ako prebudovávanie. To znamená, že aj my teraz na zemi len prebudovávame určité skúsenosti, ktoré sme získali počas miliónov rokov.

Niektorí sa spýtajú: "Odkiaľ pochádzame?" - Z veľkého mora. Možno sa spýtate: "koľko rokov sme tam pobývali a ako započal náš odchod?" Po tom, čo Slnko života svietilo na vás tisíce rokov, pozdvihlo vás hore a podľa zákona ochladenia tela ste zostúpili dole. To znamená, Duch vás pozdvihol, ako slnko pozdvihuje pary z mora a poslal vás na zem. Nemyslite si, že byť tu je pre vás veľkým nešťastím - je to veľké dobro. Hovorím vám, niet na svete večšieho poznania, než naučiť sa trpieť. Najvyšším prejavom lásky je utrpenie. Kto nepochopil zmysel utrpenia, ten je ešte zvieraťom, mikróbom, ktorý  sa ešte mnohokrát znovuzrodí, a naopak, kto pochopil zmysel utrpenia, ten sa narodil, ten je človekom. 

Utrpenie je údelom len človeka. Zvieratá netrpia ako človek: údery sú pre nich len masáž. Pes šteká, keď je bitý, no keď bitie prestane, utrpenie prestáva. V utrpení je hlboký zmysel života, takzvaný "kozmický žiaľ".  Tajomstvo života sa skrýva v utrpení. Ak si chcete osvojiť Božskú Múdrosť a tajomstvá prírody, hovorím vám, že niet inej cesty, okrem utrpenia. Keď človek chce od Boha, aby ho poslal na zem, Boh sa ho pýta: "Chceš prejsť zákonom utrpenia? Ak chceš, pošlem ťa". Ak povie:"Nechcem", povie mu :"Buď pri Mne, vo veľkom mori, pretože akonáhle z neho vyjdeš, si už robotník, ktorý sa musí namáhať a trápiť na zemi". A čo je zem? Tá je veľkou ženou, vašou matkou, ktorá rodí a pozdvyhuje ľudí. Keď vás raz príjme k sebe, drží vás milióny rokov, aby vás prebudovala, dokiaľ vás nakoniec vyvedie hotových a povie: "Toto je moje dieťa, ktoré k vám už môže prehovárať Božím jazykom vecí".

Trocha odbočím. V narodení sa ukrýva veľká sila pohybu; je to najsilnejší impulz, ktorý človeku môže byť daný. Keby ste mohli pohliadnúť na slnko okom jasnovidca, pochopili by ste, s akou nesmiernou energiou rozosiela svoje lúče. Hovoríte, že kanón je veľmi silný, pretože vystrelil granát na vzdialenosť 120km. Ale predstavte si s akou silou a rýchlosťou každú sekundu slnko posiela vlny svojích lúčov a koľko kilometrov prejdú, kým sa dostanú na určité miesto! Podľa fyzikov je to rýchlosť 300 000 kilometrov za sekundu. Dokážete si predstaviť túto silu? Tieto lúče sa postupne oslabujú a ich jas sa obmedzuje, pretože svetlo závisí od sily pohybu. O koľko je pohyb silnejší, o toľko silnejšie je i svetlo, až kým táto vlna nedosiahne krajný limit, zastaví sa a zmení sa na temnotu. A viete čo je temnota? Je to obrátený proces; výstrel svetla je z dola nahor, ale pohyb temnoty, ktorý dosiahne krajného limitu je pohybom zhora nadol, t.j. od periférie k centru. Je to najslabší pohyb. Takto je temnota hore a svetlo je dole.

Ale vy poviete: "My vieme, temné miesto - to je peklo." Čo je peklo? Niektorí si myslia, že peklo je špeciálne miesto na mučenie. Čo je miesto na mučenie? Žena, ktorá chce porodiť sa mučí; rovnakým spôsobom počala aj zem, a taktiež milióny a miliardy bytostí v nej a nad ňou sa trápia, aby porodili. To je peklo. Niektorí tam nechcú byť a želajú si byť v nebi, hovoria: " Ja nechcem takéto peklo." Dokiaľ neprejdete peklom, nemôžete sa stať ľudskými bytosťami. Preto práve narodenie znamená takéto peklo. Avšak, nie je to také strašné. Človek, ktorý sa narodil a zhrešil, odklonil sa od zákona; očakáva ho pád a to strašný. Potom bude hodený do kanóna na slnku, vystrelený silnou ranou a bude putovať v priestore milióny rokov a to kde sa zastaví bude závisieť od toho, akou silou bude hodený von, od Boha. A keď bude vyhodený von veľkou silou a bude putovať 100 miliónov rokov, toľko rokov bude potrebovať, aby sa vrátil. O koľko rýchlejšie sa pohybuje priestorom, o toľko pomalšie sa pohybuje naspäť k Bohu. Ale čím viac sa k Nemu priblíži, tým väčšou rýchlosťou ho Boh pritiahne. A preto, aby sa človek narodil znamená, aby dosiahol krajný limit, ku ktorému bola jeho duša vyhodená v priestore. Tam sa zastaví a započne svoju evolúciu nanovo. Keď takto dokončí svoje znovuzrodenia, potom sa narodí.

Ľudstvo hriechom Adama a Evy stráca nádej. Narodili sa im dve deti, ale ukoristila ich smrť; nebol kto ich utešiť, a tak ako niektorí boháči, ktorí nemajú deti sa poľutovali: "Nemáme následovníkov - všetko tu zostane cudzím ľuďom", a zostanú deprimovaní.

 Ľudstvo sa takisto ocitlo v takomto položení, no Boh mu dal nesmrteľné dieťa, aby ho oslobodil - to je Kristus. Vo vaších mysliach sa často rodia nové myšlienky. Počul som raz jedného kazateľa povedať: "Mám tak mnoho myšlienok, že by ani 10-20 rokov nestačilo, aby som ich vyjadril". Ale už po 10 kázaní priznáva, že vyčerpal všetok svoj materiál. Keď si myslíte, že máte mnoho ídeí, ste v zákone znovuzrodenia. Neboli nižšie živočíchy stvorené ako prvé - blchy, muchy a iné? Vaše mnohopočetné myšlienky majú takú malú cenu, že ich nemôžete zapriahnúť do žiadnej užitočnej práce; nemôžu zdokonaliť váš život. Avšak, keď príde základná Božia myšlienka, ona bude živá a zajedno s vami; vyvinie sa ako novonarodené dieťa.

To, čo kresťanstvo nazýva "návšteva Ducha", to je táto Božia myšlienka, ktorú jední nazývajú "podvedomie ", druhí - "vedomie", tretí - "nadvedomie"; teozófovia ju volajú "prebudené vyššie ja", okultisti - "výnimočný stav velebnosti", a pod. Keď u vás dôjde k tomuto stavu, obdržíte pokoj, stálu radosť, ktorá sa nemení. Niekto povie: "Ja mám túto radosť"; ale neprejde pol hodiny a zistí, že sa táto "radosť" vyparila! Táto radosť je prechodná, nesúhlasná so zákonom. Ako sa môže nejaký drahokam stratiť? Klameš sa: to nie je radosť, je to jednodňová muška, ktorá zomrie a ty budeš plakať. Iný hovorí:"Ja mám pokoj, som spokojný"; ale ráno ho postretne nejaký problém a hneď začína vráštiť obočie; kde je teda pokoj? To nebol skutočný pokoj. Tamten zase povie, "Ja som kresťan, počas desiatich rokov som čítal takých a takých spisovateľov - Spencera, Epištoly Sv. Pavla a pod." Oni všetci veľmi pekne rozprávajú, ale čo hovoríš ty? Pretože až pôjdeš k Bohu, nespýta sa ťa, čo povedal apoštol Pavol, alebo čo spravil Spencer, ale čo si ty vykonal. Nevezmeš sebou apoštola Pavla, ani Spencera: oni pôjdu k Bohu sami, ale s kým ty pôjdeš? A preto, toto je základná myšlienka, nad ktorou je treba dnes popremýšľať.

Viem, že niektorí z vás majú pokrivenú predstavu o Duchu: niektorí si myslia, že Duch Svätý a zlý duch sú jedno a to isté. Dobrý a zlý duch sú veci diametrálne odlišné. Neexistuje taký zákon, podľa ktorého by mala z rovnakého prameňa vytekať voda sladká i horká: tak ako horká voda je vždy horká a sladká voda vždy sladká, tak aj dobro je vždy dobro, a zlo vždy zlo. Čo je dobro a čo je zlo, to je veľmi hlboká otázka, a ak si myslíte, že za 5-10-100 rokov sa ju naučíte, tak sa klamete. Je potrebných najmenej 1000 rokov, aby vás Kristus učil, potom budete mať aký-taký pojem o jednom i o druhom.

Nechcem vás zastrašiť ani najmenej, no chcem vám povedať, aké sú zákony, ktoré nasmerujú váš život, aby ste sa oslobodili od niektorých svojích ilúzií. Každý deň a každá minúta života má svoj program; je nutné, aby sme dokončili túto základnú prácu dňa, od ktorej závisí náš progres. Nemali by ste sa trápiť či porastiete, pretože ja vám hovorím, že určite porastiete. Niekto sa pýta:"Porastiem?" - Keď ťa hodia na zem, určite sa vyvinieš. "Za ako dlho?" - 1000 rokov. - "To je veľa." Ale 1000 je ľudské číslo; to nie je veľmi veľké číslo. 100 rokov je omnoho viac než 1000; 10 rokov je ešte viac. V tomto procese sú veci obrátené: 1000 rokov je najmenšie číslo, 100 rokov je najväčšie. Ste zmätení. Číslo 1000 má tri nuly, ktoré vyjadrujú tri podmienky, tri etapy, cez ktoré prejdete. Musíte sformovať tri telá počas 1000 rokov - v poslednej nule formujete svoje fyzické telo, keď prejdete do druhej nuly, formujete svoje srdce, a keď vojdete do tretej nuly, formujete svoj rozum. Keď dôjdete k jedničke, narodíte sa, pôjdete hore a poviete Bohu: "Tu stojíme pred tebou, Otče - teraz môžeme pre teba pracovať". Toto je narodenie. Narodením Krista bola zapísaná jedna veľká epocha - zjavenie Syna Božieho. Preto by sme mali my všetci triumfovať.

Súčasné utrpenia, ktoré máte sú pre vás najväčším požehnaním. Niet nič krajšieho od utrpenia, pretože len skrze neho vám Boh dá požehnanie. Keď sa mi niekto sťažuje o svojích utrpeniach, poviem mu: "Daj mi svoje utrpenie, ja ti dám svoju radosť". A dodám: "Teraz cítim lahodnosť života". On si povie: "Tento človek je veľmi dobrý", ale aj ja v sebe si poviem: "Ďakujem, pretože mi dáva viac, než vezme; pre mňa je súženie cennejšie". Aj Boh uprednostnil zanechať Svoju veľkosť, Svoju slávu, aby zostúpil na zem a trpel. Existujú pre to dôvody - najväčšia Láska, ktorú zjaví Boh.

Keď začneme vnímať tak, aby sme pochopili vnútorné utrpenie, dôjdeme do procesu pravdy, ktorý kresťania nazývajú "spasenie". Nemôžeme byť spasení, ak nerozpoznáme, že utrpenia sú požehnaním. Zastav sa a povedz: "Utrpenie, potrebujem ťa, aby som sa narodil". Čím viac trpíš, to ukazuje, že si tým bližšie k Bohu. Keď utrpenie dôjde po kritickú hranicu, hneď sa zrodí radosť. Matka zakúša najväčšie utrpenie, keď rodí; v ten kritický moment všetci utekajú preč: ale keď sa dieťa narodí, všetci sa radujú. Áno, aby sa narodilo, musia všetci kričať - i žena, i muž.

Rozprávali mi raz o jednej príhode v dedine Nikolájevka, ktorá sa stala pred 50-60 rokmi. Ženu jedného dôležitého turka rozbolel zub. Bol v tej dedine jeden bulhar, ktorý ťahal zuby. Turek ju vzal k tomu človeku, aby ju zbavil zubu. Dom mal dve poschodia a turkyňa šla hore, zatiaľčo turek zostal čakať dole na stráži. V určitej chvíli žena začala jačať, ale aj muž začal jačať dole. Zubár sa podivene opýtal: "Vyťahujem zub jednému, prečo kričí aj druhý?" Takto sme aj my zviazaní - keď sa ťahá cudzí zub, musíme kričať aj my. Hovorím vám to, pretože žijete v epoche veľkých utrpení.

Je potrebné, aby ste sa na veci pozerali ako mystici, nie ako obyčajní nezúčastnení diváci; aby ste vedeli, že utrpenia sú najväčším požehnaním, ktoré nám Boh dáva. Jedného dňa si to overíte. Ľudia sa zabíjajú, nastáva hlad, mor, otcovia a matky strácajú svoje deti, sestry sú potupované, rodiny zhanobené. Zo všetkých týchto utrpení si musíte vziať úžitok, aby ste trpiacim poslali radosť podľa príslovia: "Daj nám zo svojho utrpenia". Sedíte a hovoríte: "Dobre, že nie sme na bojovom poli a že nehladujeme". Akú skúsenosť si z toho vezmete? Naopak, vžite sa do postavenia ľudí, ktorí trpia, choďte a pomôžte im; potom budete požehnaní. "Ale ako môžeme pomôcť?" To je najľahšia vec: ak nemôžete bezprostredne, môžete pomáhať ľuďom duchovne.

Každý človek je dlžný vziať aspoň polovicu zármutku iného a dať mu svoju radosť. Hovoríte mu: "Nech ťa Boh požehná!" Boh skrze vás požehnáva ľudí. Ale vy poviete:" Nech nájde iného, nie skrze mňa". Keď elektrický prúd prejde železnou tyčou, zmagnetizuje ju. Ak Božský prúd cez vás neprejde, ako myslíte, že sa pozdvihnete? Teraz si všetci myslíte, že vaše ideály boli zničené, zborené. Nie su zborené.

Rozmnožilo sa vo vás mnoho mušiek, chrobákov, rýb, vtákov, cicavcov a keď sa od nich očistíte, stanete sa rozumnými. Keď postupne vybudujete svoj chrám, potom príde a narodí sa do neho Boh. Že sa pred 2000 rokmi narodil Ježiš Kristus v Jeruzaléme, to vám ani najmenej neposlúži. Môžete túto pesničku spievať ešte 4000 rokov, ale to vám nepomôže. Pozdvihnete sa len vtedy, keď anjeli vojdú do vašej duše a povedia: "Dnes sa narodil v dome Dávidovom Spasiteľ." A keď sa narodí Kristus, bude tam aj Herodes, aj Pilát i najvyšší kňaz Kaifáš. Teraz poviete: "Ale to dieťa je nešťastie, chcem sa od neho oslobodiť", a možno ho dáte aj Pilátovi, aby ho ukrižoval, a ono odíde k iným.

Tak ako Kristus opustil Židov a šiel k pohanom, tak aj vaše dieťa pôjde k iným - k takým, ktorí mu poskytnú príbytok. Aj vy budete vyvolený, no opustený národ! A keď sa vás spýtajú: "Prečo trpíte?", odpoviete: "Pretože sme predali naše dieťa Herodesovi a Pilátovi, aby ho ukrižoval". Preto vám hovorím, že sa musíte zastať svojho Pána a povedať: "Budem žiť s Bohom; ak žije On, i ja budem žiť; ak zomrie, aj ja zomriem". A tak, ako po utrpení bol Kristus vzkriesený, tak aj vy budete vzkriesení - naučíte sa zákonu nesmrteľnosti. Sú ľudia, ktorí sú blízko vzkriesenia; apoštoli boli vzkriesení a pracujú na zemi. Poviete: "Prečo ich nevidíme?" Vzkriesený môže vidieť vzkrieseného, ako muzikant rozumie muzikantovi, ako lekár rozumie lekárovi a pod. Je nutné mať túto schopnosť, aby ste pochopili, a práve preto ste na zemi.

A preto sa Kristus teraz objavuje. On skutočne žije, žije medzi vami, pracuje vo vás všetkých. Preto, čo ľudia nazývajú "vzkriesenie", to je narodenie, tak nazývajú kresťania vzkriesenie - že vstane z hrobu. Pre mňa ste všetci hroby - niekto väčší, iný menší. Vidím rôzne nápisy na vaších náhrobných kameňoch: nejaký Jan, toľko rokov žil; nejaká Elena, žila toľko rokov; iný však keď zomrel, opäť bol pochovaný v rovnakom hrobe. Koľkokrát zomrela táto Elena nesúc svoj pamätník s nadpisom všetkých svojích príbuzných. Pýtate sa: "Kedy budeme vzkriesení?" Aj dnes môžete byť vzkriesení, ale vaše náhrobky sú veľmi ťažké. Musí zostúpiť nejaký anjel, aby ich odstránil. Tak ako za Krista musel zostúpiť anjel, aby odvalil kameň z Jeho hrobu, o koľko viac musí zostúpiť kvôli vám. Kristus v 33 rokoch pretrpel veľké premenenie, ktoré sa nakoniec nazýva "vzkriesením". Pod slovom "vzkriesenie" rozumiem boj a výťazstvo dieťaťa nad smrťou.

A preto sa rodí človek - aby bojoval a zvíťazil nad smrťou. Keď zvíťazíte nad smrťou, príde deň vzkriesenia. Niektorí hovoria: "Keď sa narodil Kristus a aj anjeli zhora zvestovali mier na zemi, prečo ľudia nenapravili svoj život?" - Pretože sa nenaučili Kristovmu učeniu tak, ako bolo treba. Kristus káže tomuto svetu znovu; uvidíte Ho, vážne vám to hovorím. Niektorí z vás Ho nevidia. Prečo? Je to veľmi prosté - pretože ste slepí. A dlhý čas budete plakať ako onen slepec: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou, prilož svoju ruku na moje oči!" Keď sa dotkne vaších očí, spýta sa vás: "Vidíte?" - "Vidíme Pane, ľudia sú ako drevo." Potom sa vás opäť dotkne: - "Teraz čo vidíte?" - "Ľudia sa pohybujú." Čo to znamená? Že vaše myšlienky a túžby sú najprv nehybné, ako drevo. Ale keď začnete vidieť, veci  sa stanú živými, ako ľudia. Potom pochopíte, čo je cnosť. Kristus prišiel, aby ukázal, že je potrebné, aby sme zápasili so smrťou, aby sme ju porazili a boli vzkriesení. To označuje narodenie.

Beseda uskutočnená na Vianoce v roku 1915.

Preložil Viliam Tkáč, Február 2010.