Nechajte deti.

Úvaha nad veršom: "Hlavou tvojho slova je Pravda." Prečítam 18-tu kapitolu Evanjélia podľa lukáša, 16-ty verš: "No Ježiš ich napomenul a povedal: Nechajte deti prichádzať ku mne, nebráňte im, pretože takýchto je Kráľovstvo Božie."

Hovoríte:"Čo v živote predstavujú deti?" - Deti sú spojovacími niťami v živote. Slabé je v prírode spojovacou nitkou. Keď ľudia o niečom hovoria, že je to bezvýznamné, že to nič nestojí, musia vedieť, že práve od tohto slabého, niečoho bezvýznamného závisí ich život. To je v ich živote spojovacou niťou. Bez tohto spojenia sa o veľkých veciach nedá ani uvažovať. Tak, keď sa hovorí o deťoch, mnohí berú tento verš doslova. Po jeho vonkajšej stránke. Avšak, vonkajší pohľad na verš ešte neobjasňuje pravdu. Pod slovom "deti" Kristus mieni najmenšiu myšlienku, najmenší pocit a nejmenší čin, ktoré sa zrodia v duši človeka. Tieto najmenšie veličiny sú slabé ako deti, nedá sa od nich nič očakávať; nemajú nijaký význam, ale v skutočnosti sú v živote vážnymi spojiteľnicami.

Preto o týchto malých veličinách v človeku Kristus povedal: "Nechajte malé deti vo vás, aby prišli ku mne, pretože im patrí Kráľovstvo Božie." A skutočne, do Kráľovstva Božieho nemôže vojsť veľký človek, s vedomím o svojom rozume a o svojom srdci, ktorý sa nezaujíma o malé veci v sebe. Tým, ktorí sa usilujú vojsť do Kráľovstva Božieho hovorím: "neopovrhujte malými myšlienkami, malým dobrom, malým milujúcim pocitom, ktoré sa rodia vo vašej duši. Mnohí pozerajú na malý milujúci pocit s opovrhnutím a hovoria: "To je malá vec!" Oni počítajú s veľkými vecami bez toho, aby vedeli, že veľké veci sú pre človeka príťažou. Spýtajte sa toho veľkého, silného koňa, čo získal, keď nosil celý život veľké, ťažké bremená? Spýtajte sa veľkého obchodníka, čo získal potom, čo celý život vstupoval do veľkých obchodov. Spýtajte sa veľkého spisovateľa, čo získal po tom, čo celý život písal o veľkých veciach? Všetky veľké zvieratá a všetky veľkí ľudia by na záver povedali to, čo povedal kedysi aj Shakespeare: "Byť, či nebyť?" Preložil by som túto vetu následujúcim spôsobom: byť veľkým koňom a nosiť veľký náklad, alebo byť malým koňom a nosiť malý náklad? Byť veľkým obchodníkom a zaoberať sa veľkými obchodmi, alebo byť malým obchodníkom a zaoberať sa malými obchodmi? Byť veľkým spisovateľom a básnikom a písať len grandiózne diela, alebo byť malým spisovateľom a básnikom a ospevovať v živote to malé? Hovorím, že všetko závisí na prevedení. Obyčajne človek začína s veľkými myšlienkami, s veľkými projektami, ale nakoniec končí prácu s malými vecami.

V Písme sa hovorí: "Ja som alfa i omega, začiatok i koniec". Veľké myšlienky sú počiatok, malé sú koniec. Ak veľké myšlienky nie su prepojené s malými, prvé sa nezrealizujú. Preto, človek musí v sebe zosúladiť veľké impulzy s malými. Ak viete ako ich zosúladiť, budete mať úžitok z jedných, aj z druhých pri svojom raste. Niekedy jeden malý impulz, alebo jedno malé želanie môže vytvoriť tak dôležité spojenie, že zachráni človeka od veľkého nešťastia. Čo hovoria súčasní ľudia? Veľmi často zanedbávajú svoje malé impulzy, myšlienky a želania a po tom všetkom očakávajú šťastie, veľké úspechy a zdar. Nejaké mladé dievča fantazíruje, sníva, že stretne princa na koni, ktorý sa s ňou ožení. Jedného dňa sa rozhodne utiecť z domu a ide do lesa s nádejou, že príde kráľovský syn, aby ju zachránil. Ale čo sa nakoniec stane? Vojde do lesa, stratí cestu a nestretne kráľovského syna na koni, ale syna pastiera, vezúceho sa na somárovi. Mladá žena si povie," Odkiaľ prišiel tento pastierov syn?" Očakávala som kráľovského syna, ale bola som oklamaná". Táto mladá žena sa cíti byť nešťastná, pretože nechápe hlboký zmysel vecí. Keď nechápe, zle si to vysvetľuje a s tým prichádza rad nešťastí. V tomto prípade somár predstavuje kráľovského syna, ktorého dievča očakáva, a pastierov syn predstavuje malý, krásny pocit, prinášaný kráľovským synom.

Môžete vložiť drahokam do drevenej krabičky a zrnko šošovice do zlatej krabičky. Ktorú by ste preferovali: drahý kameň v drevenej krabici, alebo šošovicové zrno v zlatej krabici? Drahokam stojí prirodzene viac než drevená krabica a zlatá krabica stojí viac než šošovičné zrnko, ale ak skúsite rok o hlade, môžete prichystať niečo s šošovicou, aby ste uspokojili svoj hlad, zatiaľčo zlato a drahokamy vám nepomôžu. Šošovica môže byť posadená do zeme a za pár mesiacov vyrastie a prinesie úrodu, ktorá vás zachráni pred hladovaním v roku hladomoru, zatiaľčo nikto nebude chcieť kúpiť zlatú krabicu a drahokam. Zo zlatej krabice môžete vyrobiť prstene, náušnice a iné klenoty, ale kto by ich vtedy kúpil?

V prírode jestvuje zákon jednoty, ktorý sa potvrdzuje všade v živote, vo vede, v umení. Napríklad, ak budeme skúmať poznanie, uvidíme, že medzi všetkými jeho časťami je jednota. V takom prípade pravé poznanie je také, ktoré môže poslúžiť človeku ako zdroj inšpirácie, pomoc, svetlo. Poznanie, ktoré nie je ani inšpiráciou, ani svetlom, ani pomocou pre človeka je len bremenom - nič viac. Poznanie je najväčšie dobro, ktoré Boh môže človeku dať.

 Prostredníctvom neho človek musí oceňovať rovnako veľké aj malé myšlienky, city a skutky. Majúc veľké poznanie si múdrý človek cení malé veci rovnako ako veľké. Boh si cení rovnako Slnko i človeka. Slnko skrýva veľkú silu, ale Boh mu dáva také poznanie, ako človeku. Človek hovorí: "Čo môžem urobiť? V čom je moja cena?" - Tvoja cena je v spojení, ktoré môžeš urobiť. Ľudská myseľ môže spraviť spojenie medzi slnkom a zemou. Ľudia prišli na zem zvlášť preto, aby vytvorili toto spojenie. Ktokoľvek, kto by nechcel vytvoriť toto spojenie bude pokladaný za veľkého. Taký človek obracia svoju pozornosť viac k veľkým veciam vo svojom živote, než k malým. Zanedbáva deti, t.j. malé veci. Boh stavia týchto veľkých ľudí niekde do priestoru, aby sa točili ako kolesá. Nešťastie súčasných ľudí je kvôli ich chtivosti po veľkých veciach, kvôli ich veľkým plánom.

V jednej legende z minulosti sa zem  predstavuje ako mladé, krásne dievča, ktoré Boh chce vydať za mladého, pekného pastiera. Ona povedala: "Bože, ja sa nechcem vydať za takého prostáka. Túžim po niečom veľkom, po veľkom svete. Ak príde nejaký kráľovský syn, za toho sa vydám." Boh súhlasil, aby splnil jej želanie a vydal ju za kráľovského syna. Onedlho potom porodila synov a dcéry - oni všetci sa stali zločincami. Zem sa vydala za kráľovského syna, ale do dnes sa nachádza vo veľkých skúškach kvôli synom a dcéram, ktoré od neho porodila. Pochopila svoje postavenie a často si povedala: "Mala som si vziať syna pastiera! S ním by som aspoň nepodstupovala také veľké skúšky, aké prežívam dnes." Nielen ona, ale aj jej deti do dnes hovoria: "O koľko lepšie by spravila naša mama, keby sa vydala za nejakého prostého človeka, bez titulu a bez mena, ale ktorý by priniesol šťastie do celého domu." Skutočne, je lepšie dať prednosť pastierskému synovi, ktorý prinesie vnútorné šťastie, než kráľovskému synovi, ktorý prinesie nešťastie.

Takže, toto sú alegórie, nad ktorými je potrebné popremýšľať. Človek sa zrieka malých ídeí, ktoré Boh do neho vložil na úkor veľkých, ktoré prijíma zvonku. Chce sa stať kráľom, byť pekný, bohatý, silný. Aj to nie je zlé, ale šťastie nie je postavené na kráse, sile, bohatstve. Byť kráľom, to ešte nie je šťastie, byť pekným, to nie je šťastie. Keď je mladá žena pekná, všetci ju chcú. Akonáhle si všetci ľudia želajú súčasne jedno a to isté, prináša to nešťastie. V takom prípade sa pekný človek musí postaviť ľuďom s nožom v ruke, aby sa chránil, aby uhájil svoje vlastnictvo.

Tak, hlavnou myšlienkou je, že človek by nemal vstupovať do rozporu so svojím názorom a hovoriť: "Nadarmo žiješ svoj život. Akurát stratíš roky, bez toho, aby si niečo získal." Takéto veci nie je dobré hovoriť. Rád by som vedel, čo tým myslíte, keď hovoríte, že ste stratili jeden rok, napríklad? Za jeden rok sa zem raz otočí okolo slnka.To znamená, počas tejto doby vykonala veľa práce; dala každému aspoň jednu lekciu. Preto, keď niekto povie, že rok minul naprázdno, tak ja chápem, že on sa nemohol naučiť lekcii, ktorá mu bola daná. Ak by sa naučil svojej ulohe, splnil by vôľu Boha a obdržal by jedno malé dobro. Jeden stratený rok predstavuje jednu malú myšlienku, spojenie, ktoré človek zanedbal. Keď sa tak stane, človek môže ľahko znovu získať tento rok. Ako ho získa? Keď spraví toto malé spojenie, t.j. keď nezamieta malú myšlienku. Malé myšlienky napravujú chyby, nie veľké. Preto, ak nejako zhrešíte, choďte k malému, tam to napravíte; ak niečo stratíte, choďte k malému, tam to nájdete. A preto tiež, matka nachádza pri svojom dieťati to, čo stratila. Čo matka stratila? Svoju lásku.

Každá žena, ktorá stratila svoju lásku, by sa mala stať matkou, porodiť dieťa, aby našla svoju stratenú lásku. Prečo sa rodia deti? Aby priniesli stratenú lásku svojim matkám. Prečo prichádzajú malé myšlienky k človeku? Aby mu priniesli stratenú lásku. Malá myšlienka je malé svetielko, ktoré tu-tam zasvieti v tmavej, čiernej noci. Predpokladajme, že kráčate zúfalý tmavou nocou, stratili ste cestu, ale náhle niekde v diaľke zazriete lúč svetla. Tento lúč prebudí v tebe radosť, že si našiel cestu. Jedna malá svieca v temnej noci ti prinesie veľkú radosť.

Musíme byť vďační Bohu za malé veci, ktoré slúžia veľkým. Malé myšlienky, pocity a činy, t.j. malé deti sú malí anjeli, ktorí zostupujú na zem, aby spasili ľudstvo. Zoberte si napríklad, bol Kristus veľký človek? Bol kráľom? Mal k dispozícii vojská? Volali Ho Kráľ Židovský, ktorý prišiel, aby spasil židovský národ, ale najvyšší kňazi, ako aj zákonníci a farizeji hovorili: "Nechceme tohoto človeka. Berte ho preč, nech si ide! Od Neho nemôžeme nič očakávať. On nemôže byť Mesiáš."

Tak je to, ľudia majú zvláštne myšlienky. Očakávajú, že príde dobro odtiaľ, odkadiaľ nemôže nič prísť. Pozoroval som, ako sa správa mladá žena, ktorá zazerá na mladého pekného chlapca. Prehliada si ho zdola-nahor, skúma jeho ruky, nohy a hovorí si: "Tento mládenec je silný. On mi môže byť v živote oporou." Myslí na to, čo sa nemôže stať. Mlčím, nič jej nehovorím, ale usmievam sa a myslím si: aký výprask dostaneš od tohoto zdravého a silného mladíka! Najprv okúsiš jeho zdravé, svalnaté ruky. Po roku stretnem tú istú dievčinu, už vydatú za tohoto mladého muža a hovorí mi: "Ah, veľmi som sa sklamala v tomto človeku! Predtým, než som sa vydala sa mi zdal byť dobrý človek, ale čo sa stalo? Veľmi ma bije - bije a nepremýšľa, že ma to bolí. Keby som vedela, že bude taký, nevzala by som si ho." 

Hovorím: pekné je veľké, ale strašné. Malé, slabé si nedovolí ťa zbiť, ale veľké, silné aj tri razy za deň ťa môže zbiť. A keď sa niekto opýta, aká je cesta, ktorou by mohol slúžiť Bohu, odpovedám: Láska je jediná cesta, po ktorej môže človek správne slúžiť Bohu. Láska je jediná Božia sila, ktorá sa zaoberá najmenšími vecami vo svete. Okrem toho, láska je tá mocná sila, ktorá sa zaujíma o nepodstatné veci, na ktoré nikto neobracia pozornosť. V malých veciach leží rozuzlenie všetkých ťažkých úloh; v nich sa skrýva tajomstvo života. Ak príde Láska, prinesie v sebe všetky stratené veci. A tak, ak chcete byť silní, spriateľte sa s malými, slabými; potom rozpracujte myšlienku lásky a vložte ju do svojho života. Keď stretnete jedno malé dieťa, alebo slaboduchého človeka - neprehliadnite ich. Pozoruj najprv čo potrebujú a hneď im pomôž. Neprehliadajte v sebe malé a slabé. Ak vám príde do mysle nejaká malá myšlienka, alebo do srdca nejaký nežný pocit, uvoľnite im cestu, realizujte ich. V budúcnosti vám prinesú veľké dobro. Mnoho ľudí si praje vedieť, či budú alebo nebudú šťastní, či ich deti úspešne ukončia školu, či sa v živote dobre uplatnia a pod. Za týmto úmyslom, keď počujú o nejakom veštcovi, hneď k nemu idú, aby im niečo predpovedal. Môže im niečo povedať alebo nemusí, no najprv opýta peniaze. Jedno musia vedieť všetci ľudia: Boh určuje človeku osud - nikto iný.

Preto, osud človeka nie je niečo fatálne. Určuje sa podľa ich myšlienok, citov a skutkov. Takže, nie je v nikoho silách oslobodiť človeka od jeho vlastného osudu. Ak je niekto, kto mu môže pomôcť, tak je to on sám. Ako? Ak zmení smer svojích myšlienok, citov a skutkov. Akonáhle zmení svoje myslenie, cítenie a skutky, súčasne s tým aj Boh zmení svoje rozhodnutie, týkajúce sa jeho. Avšak, človek chce, aby sa veci diali podľa jeho uváženia, bez toho, aby niečo zo seba samého obetoval. Nie, ak človek zmení svoje myšlienky, city a činy správnym spôsobom, aj Boh zmení svoje riešenie týkajúce sa neho. V starom zákone je napísané: "Podľa vaších myšlienok, citov a skutkov vás odstráni spred svojej tváre naveky."  Potom židia spoznali svoje omyly a kajali sa. Boh im povedal:"Ak sa budete kajať, obráťte sa ku mne a ja zotriem vaše hriechy." A oni sa obrátili a Boh k nim bol milosrdný a dobrosrdečný.

Pýtam sa: môžu sa odpustiť hriechy človeku, ktorý sa nikdy nekajal? Inými slovami povedané: môže človek jesť v hostinci, kde sa pripravuje najhoršie mäso? - Nemôže. Preto, dobré myšlienky, city a činy sú najväčšou vecou, ktorú môže človek robiť a dať. Pre tento cieľ človek musí v sebe chrániť absolútne čisté myšlienky, bez akejkoľvek chtivosti. Nech spraví v sebe jeden krok, nech si predstaví, že obetuje všetko, čo má pre Boha, bez toho, aby niečo očakával. Alebo, nech sa nejaký kráľ pokúsi vzdať svojej koruny a ide kázať o Bohu. Koľkokrát sa bude tento kráľ odhodlávať a odkladať, a nakoniec, možno to urobí a možno nie. Toto je stav, v ktorom sa nachádzajú všetci ľudia.

Je ľahké, aby človek odmietol korunu, ak vie, že aj bez koruny je stále kráľom. Každý človek je sám o sebe kráľom a sú ľudia, ktorí zaujímajú pozíciu kráľov aj navonok. Avšak je nutné vedieť, že tam, kde je panovanie, je aj povinnosť. Nie je ľahké postavenie kráľa. Ak si kráľom nejakého národa a môžeš mu ukázať cestu Pravdy, budeš pre neho zapálenou sviecou. Dokiaľ nebude pre svoj národ zapálenou sviecou, nikto ho nevidí, ale akonáhle  sa stane zapálenou sviecou, všetci ho uvidia. Potom aj najmenší omyl bude všetkými spozorovaný.

Keď človek spraví nejaké dobro, alebo si len pomyslí, že ho urobí, hneď býva postavený pred skúšky. Napríklad, nejaký človek chce, aby ho ľudia milovali a i on ich chce milovať. No hneď je postavený do skúšky, či si zaslúži, aby ho milovali a aby on miloval. Každý mal podobné skúšky. Milujete nejakého svojho priateľa, i on miluje vás. Po niekoľkých rokoch na vás nájde nejakú chybu a odmietne vás -hľadá si iného priateľa. Prečo? Každý človek hľadá v živote niečo dokonalé. Jediná vec, ktorú človek nemôže vo svojom živote odmietnúť sú malé veci - deti. Napríklad, matka nikdy nemôže odvrhnúť svoje deti. Ak odvrhne svoje deti, vymaže svoje materstvo - nič viac. Ak človek odvrhne od seba lásku, nech je v akejkoľvek forme, zbavuje sa radosti, šťastia, dobra, ktoré môže získať. Všetky tieto veci ho jedna po druhej opustia. Kto v sebe odvrhne Lásku, vystaví sa najväčším utrpeniam: život sa stane nezmyselným, stane sa nespokojným, smutným, zamračeným.

Niekto povie: Neviem prečo som taký smutný." - Si smutný, pretože si pohrdol, pretože si odvrhol jedno z malých detí lásky. Ak odvrhneš jedno z jej deti, povie: "Pretože sa zriekaš môjho dieťaťa, ja sa zriekam teba." Láska prechádza a odchádza popri tebe, ide si preč a ty zostávaš so svojími veľkými myšlienkami a citmi. Po tom všetkom hovoríš, že slúžiš Bohu, ale ľudia ťa nemilujú, nechápu ťa, atď. To je tiež možné, ale ak si skutočne v zhode s veľkým Božím zákonom - s Láskou - neznepokojil by si tým, či ťa ľudia majú radi alebo nie. Avšak, ak nie si v zhode s veľkým zákonom lásky, aj keby ťa ľudia milovali, aj keby si ťa vážili, budeš prežívať vnútorné obavy. Teraz myslím na vnútorné stavy a vzťahy ľudí, nie vonkajšie, pretože tie druhé spočívajú na pravidlách, absolútne odlišných od tých, na ktorých spočívajú vnútorné.

Sila človeka je postavená na vnútornej jednote, ktorú môže v sebe vytvoriť. A o túto jednotu by sa mal zvlášť usilovať. Táto jednota sa dá dosiahnúť len cez použitie malých vecí v živote. Dáte niekomu malé cvičenie, ale on povie: "Čo môžem dosiahnúť takýmto malým cvičením? Čo z toho, či vystriem ruku vpred alebo do strany?" Ak spisovateľ vezme pero do ruky a povie, že nič nemôže napísať s týmto malým perom, skutočne, nič neurobí. Avšak, ak vytrvá, pero zapíše celé riadky a strany, vytvorí niečo pekné. Ak chce spisovateľ vytvoriť náhle niečo grandiózne, nič nenapíše. Napríklad, pozrite sa ako vo svete pracuje ľudský jazyk. Najkrajšie veci sú povedané týmto malým orgánom. Spása sveta závisí takisto na tomto malom orgáne. Ak sa začne tento orgán pohybovať, akokoľvek je malý, vykoná veľké veci. On urovná, skrotí, vyrieši mnoho vecí. Nemalú prácu urobia aj očné viečka. Vidíte ich, dva malé  orgány, no bez nich je to nemožné. Na pohľad nič nerobia, len sa otvárajú a zatvárajú. Avšak, sú strážcovia očí, chránia ich od prachu, od mušiek, i od akéhokoľvek poškodenia. Viečka sú malé orgány, no veľmi dôležité. Ľudia im nevenujú pozornosť, ale oni sa neurážajú, potichu robia svoju prácu - chránia oči.

Súčasní ľudia sú často riadení ambíciami a hovoria, že môžu vykladať rôzne verše z Evanjélií. Spirituálni ľudia to hovoria takisto. Ja však hovorím: nie je výklad ako výklad. Je len jeden správny spôsob výkladu. Ak hovoríme o obvyklom výklade, to je možné každému, ako každý môže povedať, že 2x2=4. Aj filozóf hovorí, že 2x2=4, aj malé dieťa hovorí, že 2x2=4. Abaja majú rovnaký výsledok, ale je rozdiel v riešení tejto úlohy. Rozdiel je v tomto. Ak vojdete do nejakej záhrady s dieťaťom a s filozófom, filozóf povie, že 2x2=4 a dá vám štyri malé jablká. Aj dieťa povie, že 2x2=4, ale dá vám štyri veľké a krásne jablká. Od ktorého z nich by ste si želali, aby vyriešil problém: filozóf, ktorý rieši úlohu doslova a dá vám štyri malé jablká, alebo dieťa, ktoré vám dá štyri veľké, krásne jablká? Dve duše sa hádajú, ktorá má v srdci viac lásky. I jeden miluje, aj druhý miluje, ale viac miluje ten, ktorý keď spočítal, že 2x2=4, súčasne dal štyri krásne, zrelé jablká. Tento počíta lepšie než ten prvý.  A tak sila, veľkosť človeka je postavená na aplikácii Božieho zákona. Podľa tohoto zákona je nevyhnutné, aby sa človek správal voči iným ľuďom tak, ako sa správa k sebe samému. Avšak, dokonalý čin je taký, ak človek postupuje voči iným ľuďom tak, ako voči nim postupuje Boh, t.j. rovnakým spôsobom, ako ich vníma On.

V Božej mysli má každý človek patričné miesto. Aj najmenšie stvorenie zaujíma v Božej mysli vysoké miesto. A o čokoľvek  poprosí Boha, jeho modlitba je počutá. Niekto povie: "Každý deň sa modlím k Bohu, ale žiaden hlas, žiadna odpoveď. Prečo? - Pretože tento človek sa alebo nevie modliť, alebo prerušil svoje spojenie s Bohom.

Dvanásť biskupov sa zišlo v lese, aby sa za niečo modlili. Dlho sa modlili, no neobdržali žiadnu odpoveď. V tom čase okolo nich prechádzal jeden prostý, bohabojný roľník, ktorý s oslíkom viezol drevo na predaj. Zastavili ho a povedali mu: "Počúvaj, prosíme ťa, pomodli sa k Bohu, aby sa podarila jedna veľmi dôležitá vec." On sa horlivo pomodlil k Bohu a práca sa podarila, ako bolo treba. To znamená, že modlitba prostého človeka bola prijatá. Po tomto sa biskupi pochválili, že sa im práca podarila vďaka ich modlitbe. Stretli sa po druhýkrát, aby sa za niečo pomodlili, ale ich modlitba nebola prijatá. Tentokrát drevorubač nedošiel, a práca sa im nepodarila. Koľkokrát sa drevorubač pomodlil k Bohu, vždy dostal odpoveď na svoju modlitbu. Koľkokrát sa biskupi pomodlili k Bohu, ani hlas, ani odpoveď.

Hovorím: nie je väčšou vecou pre človeka než to, aby pochopil, že zaujíma v Božej mysli jedno čestné miesto. Ak to chápe, akonáhle sa obráti k Bohu so svojou modlitbou o niečo, jeho modlitba bude prijatá. A preto, všetci sa musíte snažiť o to, aby ste boli milí Bohu a aby ste zaujali v Jeho mysli jedno vysoké miesto. Toto musí byť ideálom každej duše. Nič nemôže byť dosiahnuté plačom a slzami. Boh nepotrebuje ľudské slzy a plač. Ak chcete dosiahnúť svoj ideál, zaoberajte sa najmenšími vecami, z ktorých Boh stvoril svet. Pre tento účel je nevyhnutné, aby ste vo svojej duši podržali posvätnú myšlienku na Boha. Vylúčte akúkoľvek negatívnu myšlienku o Bohu! Vylúčte akýkoľvek negatívny pocit k Bohu! Nič, čo bolo Bohom vytvorené nepripúšťa žiadnu zmenu, žiadnu kritiku. Ak dôjdete k Božskému, či ho pochopíte alebo nie, ono je vždy pravé. Ak dôjdete k Božskému, tam sa najprv koná, a potom sa myslí. Chceš slúžiť Bohu, ale začínaš premýšľať, čo sa s tebou stane, ak pôjdeš touto cestou. Ak sa raz rozhodneš slúžiť Bohu, viac nemysli; či ťa zabijú, či ťa obesia, či ťa rozrežú na kusy - na nič nemysli. Všetko je možné že sa s tebou stane, ale nakoniec sa stane také čudo, aké ľudia nikdy nevideli.

Keby sa Kristus bál, nebol by došiel ku vzkrieseniu. Bol prikovaný na kríž, kde sa mu dostalo najväčšieho zneuctenia, posmechu, že bol Syn Boží, že chcel spasiť svet. Povedali mu: "Ak si naozaj Syn Boží, zostúp z kríža, dokáž to, aby sme ti uverili." kristus niesol toto všetko s najväčšou pokorou a láskou. A v poslednej hodine hlboko povzdychol a povedal: "Otče, do tvojích rúk porúčam svojho ducha. Nech sa stane tvoja vôľa!" Kristus zniesol na kríži najväčšie poníženia, za ktoré bol pozdvihnutý: bola mu daná všetka moc na zemi i na nebi. S Ním sa dovŕšilo to, čo sa predtým nikdy nestalo - vstal z mŕtvych.

Teraz sa mnoho ľudí usiluje ísť Božou cestou, ale ak nemajú pred sebou život Krista, nebudú ho môcť následovať. Hovoríte, že chcete žiť pre Boha, pre svojích blížnych. Môžete žiť pre Boha, i pre svojich blížnych, ale musíte vedieť, že prídu zneuctenia, prenasledovania, posmech. Musíte byť pripravení, aby ste prijali tieto skúšky. Je tak aj dnes? Stretnete nejakého Kristoho následovníka - je rozrušený  a protestuje proti urážlivému slovu. Hovorí:"Neviem čo teraz robiť. Niesom na nič schopný, nikto si ma neváži, nikto si nepraje ma poznať."  - Ak si prišiel na zem, aby si ťa ľudia vážili, si na nesprávnej ceste. Neprišiel si na zem, aby ťa milovali a vážili si ťa, ale aby si zjavil Božiu Lásku. Potom Boh ukáže svoju Lásku tebe.

Aj Kristus povedal:"Ako mňa miloval môj otec, tak aj ja som miloval vás." Takže, najprv vy prejavte Božiu Lásku k iným a potom Boh prejaví svoju Lásku k vám. Ak nemôžete pochopiť Božiu Lásku, nemôžete pochopiť ani lásku k ľuďom. Prídu pochybnosti, váhavosť, rad klamstiev, v dôsledku ktorých sa málo naučíte, ale stratíte mnoho času. Jednu vec by ste mali uvážiť: pre pochopenie jednej veľkej pravdy potrebujete vždy hľadať najkratšiu cestu. Keď hovorím najkratšiu cestu, chápem správnu cestu k úspechu. Takže, ak chcete byť zachránení, hľadajte správnu cestu.

Hovoríte:"Chceme byť silní." Ak chcete byť silní, dajte možnosť Božej Láske, aby sa skrze vás prejavila. Ak prejavíte Božiu Lásku, aj život sa prejaví. Dokiaľ sa ešte život neprejavil, neviete čo z vás môže vzísť. Čo sa týka otázky, čo sa s vami stane, nechajte, nech to riešia iní. Keď zasadíte pšeničné zrno do zeme, pýta sa ono, čo sa s ním stane? Ono prenecháva túto otázku slnku. Nejaké dieťa nosí v ruke žaluď a pýta sa ho:"Čo z teba vzíde?" Žaluď mu odpovie:"Zasaď ma do zeme a nechaj ma na pokoji, a slnko povie čo môže zo mňa vzísť. O sto rokov príď na to miesto a uvidíš, čo zo mňa vzišlo." Len Boh vie, čo z teba môže vzísť. Si jedno malé semiačko, ktoré Boh posadil v zemi. Po čase ty sám uvidíš, čo z teba vzišlo. Ak zostaneš v rukách ľudí, prenesú ťa z ruky do ruky, ako malé dieťa, ale nič z teba nevzíde. Nakoniec ťa Boh cez malé dieťa posadí do zeme, kde v nasledujúcom roku porastieš, zakvitneš a dáš plody. Keď je tak, držte sa malých detí, malých, hlboko ukrytých myšlienok a citov vo vás, malých požehnaní, ktoré sa rodia vo vašej duši. Držte sa ich a neprehliadajte ich, ak chcete mať Božie požehnanie. Boh vám požehná nie za to, čo si o vás myslia ľudia, ale za vaše myšlienky, city a skutky - nie za vaše veľké myšlienky, city a skutky, ktoré sú známe všetkým. On vás požehná za tieto malé, hlboko ukryté, utajené vo vašej duši myšlienky, city  a skutky, ktoré nikto nepozná, nikto netuší. Boh vám požehná za malé, utajené, za neprejavené semiačka vo vás.  Za veci prejavené ste už obdržali svoju odplatu.

Želám vám všetkým, aby ste boli vzkriesení tak, ako bol vzkriesený Kristus. Avšak, dokiaľ dôjdete ku vzkrieseniu, želám vám všetkým, aby ste boli prenásledovaní, zosmiešnení a zneuctení, ako bol Kristus. Želá vám všetkým, aby ste boli ukrižovaní a aby ste povedali:"Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa." Bez utrpenia vzkriesenie prísť nemôže. Kristus prešiel utrpením, i ľudia ním prejdú. Ak trpí matka, aj deti budú trpieť. Ak trpia deti, aj matka bude trpieť. Ja nie som za utrpenie, ale utrpenie je nevyhnutné. Sú veci, ktoré sa môžu zrušiť, ale sú veci, ktoré zrušiť nemožno.

Príde deň, keď všetky ťažkosti, utrpenie pominú. Apoštol Pavol hovorí:" Dnešné utrpenia sa nedajú zrovnať s budúcou slávou tých, ktorí milujú Boha." Mnohí hovoria:"Kto vie, ako to bude, ale my žijeme teraz." - Kde sú všetci tí, ktorí si mysleli len na to, ako si požiť? -  V hroboch. Tam nájdete pamätníky učencov i prostých ľudí, bohatých i biednych, mladých i starých, ktorí si žili podľa svojho pochopenia. Tam sú aj všetci veľkí ľudia, ktorí boli úctihodní a vážení. A preto, živte malé deti, ktoré Boh miloval, ak chcete, aby vaše cesty boli prijateľné a milé Bohu.

Beseda učiteľa Petra Danova uskutočnená 14 Augusta 1932.

Preložil Viliam Tkáč, Marec 2010.